špiritizmus v dlhej skratke..:-)

Špiritizmus! Medialita! Mocne planie spor pre a proti nim. Nie je mojou úlohou hovoriť o protivníkoch a ich horlivosti v popieraní špiritizmu. Bolo by to plytvanie časom. Každému logicky uvažujúcemu človeku totiž postačí, keď si prečíta o spôsobe tzv. skúmania alebo bádania, aby sa presvedčil, že sa v tom zračí úplná neznalosť a rozhodná neschopnosť "bádateľov".

Prečo? Ak chcem preskúmať pozemskú oblasť, musím sa riadiť podľa toho, aká je zem a jej zloženie. Ak chcem prepátrať more, nezostane mi nič iné, ako riadiť sa pri tom vlastnosťou vody a používať pomôcky, zodpovedajúce vlastnosti vody.Vyzbrojiť sa na vodu rýľom a lopatou alebo vŕtačkou by ma asi v mojom výskume ďaleko nedoviedlo. Alebo mám snáď poprieť jestvovanie vody preto, že známejšiu a pevnejšiu zem môžem ľahko prerezať rýľom? Alebo preto, že sa po nej nedá chodiť nohami, ako som zvyknutý po pevnine?Odporcovia povedia: "To je rozdiel, veď jestvovanie vody vidím a pociťujem, to vari nikto nemôže poprieť!"Ako je to dávno, keď sa energicky popieralo jestvovanie miliónov pestrofarebných živých tvorov v jedinej kvapke vody, o ktorých dnes už vie každé dieťa! A prečo sa to popieralo? Len preto, že ich nebolo vidieť! Až potom, keď bol vynájdený mikroskop, bolo umožnené ten nový svet vidieť, pozorovať a poznať.Tak je to i s mimohmotným svetom, s takzvaným oným svetom! Staňte sa konečne vidiacimi! A len potom si dovoľte posudzovať! To záleží od vás, nie od "onoho sveta". Vy máte v sebe okrem svojho hrubohmotného tela ešte aj látku z iného sveta, zatiaľ čo tí zo záhrobia vaše hrubohmotné telo už nemajú.Požadujete a očakávate, že sa vám obyvatelia záhrobia sami priblížia (dajú znamenie, atď.), hoci oni už hrubohmotnosť neovládajú.Čakáte, že oni vám budú dokazovať svoju existenciu, zatiaľ čo vy sami tu sedíte s postojom sudcu, vy, ktorí okrem hrubohmotnosti rovnako používate i hmotu onoho sveta.Stavajte mosty vy, ktorí ich môžete stavať! Pracujte konečne s jemnohmotnou látkou, ktorá je aj vám k dispozícii a staňte sa tak vidiacimi! Alebo mlčte, ak tomu nerozumiete a vykrmujte ďalej len to hrubohmotné, ktoré bude čoraz viac zaťažovať vaše jemnohmotné telo.Raz príde deň, keď sa jemnohmotné bude musieť oddeliť od hrubohmotného tela a zostane potom bezvládne ležať, pretože si celkom odvyklo pohybovať sa lietaním. Veď aj to, ako všetko, je podrobené pozemským zákonom a takisto i pozemské telo.Len pohyb dáva silu! Nepotrebujete médiá, aby ste poznali jemnohmotnosť. Pozorujte len život, aký vedie to jemnohmotné vo vás. Svojou vôľou mu dajte všetko, čo potrebuje k zosilneniu. Alebo chcete poprieť tiež existenciu svojej vôle preto, že ju nevidíte a ani nemôžete nahmatať?Ako často pociťujete účinky svojej vôle vo vás samých! Pociťujete ich síce jasne, ale nemôžete ich ani vidieť ani uchopiť. Či už je to povznesenie, radosť alebo žiaľ, zlosť alebo závisť. Len čo má vôľa účinky, musí mať aj silu, spôsobujúcu tlak; bez tlaku totiž nemôže byť ani pôsobenie ani pociťovanie. A kde je tlak, tam musí pôsobiť nejaké teleso, niečo pevné z tej istej látky, inak nemôže nastať nijaký tlak.Musia to teda byť pevné útvary z takej látky, ktorú vy svojím hrubohmotným telom nemôžete ani vidieť ani nahmatať. A takou je hmotnosť oného sveta, ktorú môžete spoznať iba rovnorodosťou, sídliacou tiež vo vašom vnútri.Podivný, ba často až smiešny je spor, či jestvuje alebo nejestvuje život po pozemskej smrti. Kto dokáže pokojne, bez predsudkov a bez vlastného priania rozmýšľať a pozorovať, čoskoro zbadá, že skutočne všetko, celkom všetko svedčí o pravdepodobnosti jestvovania inohmotného sveta, ktorý dnešný priemerný človek nie je schopný vidieť. Jestvuje tak mnoho dejov, pripomínajúcich stále a stále iný svet, ktoré jednoducho nemôžeme nechať bez povšimnutia a odsunúť ich nabok ako nejestvujúce.Naproti tomu o bezpodmienečnom zániku po pozemskom úmrtí nesvedčí nič, iba prianie mnohých ľudí, ktorí by sa tak radi vyhli každej duchovnej zodpovednosti, pri ktorej neprichádza do úvahy rozumová múdrosť a obratnosť, ale len skutočné cítenie.Teraz si však povieme o prívržencoch špiritizmu, špiritualizmu atď. Nech už to nazývajú akokoľvek, nakoniec z toho vyplýva vždy jedno, že sú to veľké omyly!Títo prívrženci sú Pravde často omnoho nebezpečnejší ako protivníci a spôsobujú tiež väčšie škody!Spomedzi miliónov ľudí sa len málo nájde takých, ktorí si dajú povedať pravdu. Väčšina z nich je zapletená v obrovskom venci malých omylov, ktoré im už nedovolia nájsť z neho cestu k jednoduchej Pravde. Kto je tu vinný? Či snáď obyvatelia druhého sveta? Nie! Alebo médiá? Tiež nie! Len samotný jednotlivec! Nie je dostatočne vážny a prísny voči sebe samému. Nechce sa striasť predpojatých názorov, bojí sa rozbiť obraz o druhom svete, ktorý si sám vytvoril, a ktorý mu v jeho fantázii po dlhý čas dával pociťovať posvätnú hrôzu a akúsi blaženosť.A beda tomu, kto sa toho dotkne! Každý prívrženec už má pripravený kameň, aby ho po ňom hodil! Drží sa toho pevne a je ochotný záhrobných obyvateľov skôr nazvať klamármi alebo pokušiteľskými duchmi, alebo obviniť médiá z neschopnosti, než by sám seba pokojne preskúmal a uvážil, či jeho predstava snáď nebola falošná.Kde by som mal začať, aby som vykorenil toľkú burinu? To by bola práca bez konca. Nech je teda to, čo tu hovorím, len pre tých, ktorí skutočne vážne hľadajú; lebo len takí majú nájsť.Príklad: Nejaký človek navštívi médium, či už slávne alebo nie. Sú s ním ešte aj iní. Začína špiritistická "seansa". Médium "zlyhá". Nebude z toho nič. Následok? Niektorí na to povedia: Médium nestojí za nič. Iní zase: Celý špiritizmus je nanič. Skúmajúci sa bijú do pŕs a prehlasujú: Tak často overené schopnosti média boli podvodom; lebo keď prídeme my, médium sa neodváži ničoho. A "duchovia" mlčia!Veriaci a stúpenci však odchádzajú stiesnení. Povesť média tým trpí a pri viacnásobnom "zlyhaní" môže úplne zaniknúť.Ak má médium dokonca niekoho na spôsob manažéra a sú s tým spojené peňažné príjmy, manažér bude nervózne naliehať na médium, aby sa predsa len trochu namáhalo, keď už ľudia za to platia, atď. Skrátka: Dostaví sa pochybnosť, výsmech, nespokojnosť. Pri novom pokuse sa médium kŕčovite vynasnaží zahĺbiť sa do mediálneho stavu. Pri tom v akomsi nervóznom vlastnom ohúrení možno nevedomky povie čosi, čo sa domnieva počuť, alebo sa uchýli k priamemu podvodu, čo napríklad hovoriacemu médiu nie je príliš ťažké.Posudok: Klamstvo, zamietnutie celého špiritizmu, lebo niektoré médiá možno za takýchto okolností siahli po klamstve, aby sa vyhli vzrastajúcemu nepriateľstvu. K tomu niekoľko otázok:1. V ktorej vrstve ľudí niet podvodníkov? Či sa kvôli niekoľkým klamárom hneď odsudzuje aj celé umenie poctivo pracujúcich?2. Prečo práve tu a skutočne nikde inde?Tieto otázky si môže každý sám zodpovedať.Ale kto nesie hlavnú vinu za také nedôstojné pomery? Médium iste nie, ale samotní ľudia! Jednak svojimi príliš jednostrannými názormi, ale predovšetkým svojou totálnou nevedomosťou nútia médium voliť medzi nespravodlivou nevraživosťou alebo klamaním.Zriedkakedy dovolia ľudia médiu ísť nejakou strednou cestou. Hovorím tu o médiu, ktoré možno brať vážne. Netýka sa to takých ľudí, ktorí majú len mediálny nádych, ale svoje chatrné schopnosti sa snažia dostať do popredia. Som tiež ďaleko od toho, aby som sa zastával akýmkoľvek spôsobom početných družín médií. Vlastná hodnota, hodnota špiritistov združujúcich sa okolo médií, sa totiž nájde len v najzriedkavejších prípadoch. Výnimkou sú len vážni bádatelia, ktorí sa blížia k tejto novej oblasti so snahou učiť sa, ale nie, aby sa proti nej stavali ako sudcovia a k tomu ešte nevedomí.Väčšine takzvaných veriacich neprinášajú tieto návštevy "seans" nijaký pokrok, ale stagnáciu alebo krok späť. Stávajú sa tak nesamostatnými, že sami už nemôžu o ničom rozhodnúť, ale pri všetkom si vyžadujú radu "záhrobných bytostí". Často ide o najsmiešnejšie veci, väčšinou pozemské maličkosti.Vážny bádateľ alebo skutočne hľadajúci človek sa pri tom vždy pohorší nad nevýslovnou obmedzenosťou práve tých ľudí, ktorí sa ako stáli návštevníci médií roky u nich cítia "ako doma".S náramne múdrym a povýšeneckým výrazom hovoria najväčšie nezmysly a vysedávajú tu s pokryteckou pobožnosťou. Oddávajú sa pritom príjemnému vzrušeniu nervov, ktoré im v ich fantázii prináša styk s neviditeľnými silami.Mnohé médiá sa pri tom slnia v lichotivých rečiach takých návštevníkov, ktorí tým v skutočnosti dávajú najavo len sebecké priania, aby sami "zažili" čo najviac. Ale taký "zážitok" pre nich znamená len počuť alebo vidieť, jedným slovom baviť sa. K "prežitiu" u nich nikdy nedôjde. Čo si má o týchto prípadoch pomyslieť vážny človek?1. Predovšetkým to, že médium vôbec nemôže prispieť ku "zdaru" seans, iba ak tým, že sa vnútorne otvorí, teda oddá a inak len čaká. Lebo médium je len nástrojom, ktorý sa používa ale nevydá nijaký zvuk, ak sa na ňom nehrá. Takzvané zlyhanie preto nemôže vôbec nastať. Kto o tom hovorí, ukazuje svoju obmedzenosť. Mal by dať od toho ruky preč a nevyjadrovať nijakú mienku. Ako každý, ktorému učenie padne zaťažko, by sa mal vyhnúť univerzite. Stručne povedané, médium je mostom alebo prostriedkom k dosiahnutiu účelu.2. Ďalej je nutné uvážiť, že najmä účastníci pri tom hrajú veľkú úlohu! Nie svojím zovňajškom alebo dokonca spoločenským postavením, ale svojím vnútorným životom!Vnútorný život je svet sám pre seba, ako to vedia aj tí najväčší posmievači. Vnútorný život nemôže byť nejaké "nič", keď má svoje vlastné cítenie, svoje plodné a tvorivé myšlienky. Logicky vzaté, musia to byť jemnohmotné telieska alebo útvary, ktoré svojím tlakom alebo pôsobením prebúdzajú city, pretože inak by žiadne city vzniknúť nemohli.Práve tak by sme nemohli vidieť v duchu ani obrazy, keby tam nič nebolo. Takýto názor by predsa znamenal najväčšiu trhlinu v zákonoch exaktných vied.Musí tu teda niečo byť, a skutočne aj niečo je, lebo plodiaca myšlienka vytvára v jemnohmotnom, teda v záhrobnom svete ihneď zodpovedajúce útvary. Ich hutnosť a životaschopnosť závisí od precítenej sily príslušnej plodiacej myšlienky. Takže s tým, čo sa nazýva "vnútorným životom" človeka, vzniká tiež jeho jemnohmotné okolie, zhodujúce sa s jeho vnútorným životom.A je to práve toto jemnohmotné okolie ľudí, ktoré sa musí dotýkať média, otvorenejšieho voči jemnohmotnému svetu. Dotkne sa ho to buď príjemne alebo nepríjemne, dokonca aj bolestne. Tým sa môže stať, že skutočné prejavy z jemnohmotného sveta nemôžu byť tlmočené celkom čisto, keď je médium stiesnené, zvierané alebo zmätené prítomnosťou ľudí s jemnohmotne alebo duchovne nečistým vnútorným životom.Avšak má to ešte ďalšie dôsledky. Táto vnútorná nečistota vytvára pre čistejšiu jemnohmotnosť priehradu, takže z toho dôvodu prejav z jemnohmotnosti cez ňu vôbec neprejde, alebo len taký, ktorý je jemnohmotne rovnako nečistého druhu.Pre návštevníkov s čistým vnútorným životom je spojenie s jemnohmotným, podobne čistým prostredím prirodzene možné. Každá nerovnorodosť je však nepreklenuteľnou priepasťou! Preto tie rozdiely pri tzv. seansách, preto časté celkové zlyhanie alebo zmätok. Všetko závisí od neochvejných, čisto fyzikálnych zákonov, platných ako v záhrobí tak aj tu.Tým sa dostávajú zamietavé posudky "skúmateľov" do iného svetla. A kto má schopnosť pozorovať jemnohmotne deje, musí sa usmiať, pretože nejeden skúmateľ vynáša svojím posudkom vlastný rozsudok nad sebou, odhaľuje svoj vlastný vnútorný život a karhá len svoj duševný stav.Druhý príklad: Istý človek navštívi médium. Stane sa, že cez toto médium k nemu prehovorí niektorý z jeho zosnulých príbuzných. Pritom prosí tohoto zosnulého o radu v nejakej možno veľmi dôležitej pozemskej záležitosti. Zosnulý mu dá nejaké pokyny, ktoré návštevník prijme ako evanjelium, ako zjavenie zo záhrobia, riadi sa presne podľa nich a potom... sa sklame, utrpiac často veľkú škodu.Následok? Návštevník predovšetkým zapochybuje o médiu. Možnože bude vo svojom sklamaní a v zlosti nad utrpenou škodou proti médiu pracovať a nejeden sa bude dokonca cítiť nútený zaútočiť verejne a ochrániť tak iných pred podobnými škodami a sklamaniami.V tejto súvislosti by som vám teraz musel ešte vysvetliť o záhrobnom živote to, ako sa taký človek - médium - pritom otvára na základe príťažlivej sily rovnorodosti podobným záhrobným prúdom, a potom tiež ako sa nástroj takýchto protiprúdov môže stať ich horlivým zástancom v hrdom povedomí, že zastáva pravdu a preukazuje tým veľkú službu ľudstvu. V skutočnosti sa robí otrokom nečistoty a nadväzuje si takú karmu, že bude potrebovať celý ľudský vek alebo ešte viac k jej odčineniu. Z karmy potom vychádzajú neustále nové vlákna, až z nich vznikne sieť, do ktorej sa tento človek tak zapletie, že nakoniec nemôže ani dnu ani von, a potom nevraživo horlí tým zúrivejšie.V inom prípade, ak sklamaný návštevník neuzná médium za luhára, zaujme prinajmenšom pochybovačný postoj voči celému záhrobiu. Alebo sa dá na obvyklú pohodlnú cestu, akou idú tisíce iných a povie si: "Čo ma je konečne po záhrobí! Nech si tým iní lámu hlavu. Budem sa zaoberať niečím lepším." Ale to "lepšie" je možno získavanie majetku, teda služba telu, a tým ešte ďalšie vzďaľovanie sa od jemnohmotnosti.Kde je tu vlastne vina? Zase len v človeku samom! Vytvoril si nesprávny obraz tým, že povedané bral ako evanjelium. To bola len jeho chyba, a nie vina druhých, pretože sa domnieval, že zosnulý sa následkom svojej jemnohmotnosti stal súčasne sčasti i vševedúcim, alebo prinajmenšom viac vediacim.V tom spočíva omyl státisícov ľudí. Všetko, čo zosnulý vie naviac po svojej premene, je to, že takzvaným úmrtím neprestal skutočne jestvovať.Ale to je všetko, pokiaľ nevyužije príležitosť dostať sa v jemnohmotnom svete ďalej dopredu, čo aj tam záleží iba od jeho vlastného rozhodnutia, ako aj od úprimného a usilovného snaženia.Ak sa ho teda pýtajú na pozemské veci, vyjadrí svoju mienku s najlepším úmyslom vyhovieť. Je presvedčený, že dáva to najlepšie, ale nie je si vedomý toho, že už nemôže posudzovať pozemské veci a pomery tak jasne, ako človek z mäsa a krvi žijúci na zemi, pretože mu odumrela hrubohmotnosť bezpodmienečne nutná k správnemu posúdeniu.Jeho stanovisko teda musí byť rozhodne iné. Predsa však dáva to, čo môže, a tak v úprimnom chcení dáva tiež to najlepšie. Nemá sa preto ani jemu ani médiu nič vyčítať. V žiadnom prípade nie je luhárskym duchom, lebo zásadne by sme mali rozoznávať len duchov vedomých a nevedomých. Len čo totiž duch klesá, stáva sa ťažším a nečistejším a súčasne sa prirodzene zužuje aj jeho obzor.Duch v záhrobí stále dáva a pôsobí podľa toho, čo sám cíti. A žije len citom, nie vypočítavým rozumom, ktorý už nemá, keďže tento bol viazaný na pozemský mozog, a tým aj na priestor a čas. Len čo mozog úmrtím odpadol, nemôže duch už ani myslieť, ani uvažovať, iba cítiť, iba bezprostredne, trvalo prežívať!Ľudia, ktorí si chcú v pozemských záležitostiach viazaných na priestor a čas vyžiadať radu od tých, ktorých mozog už neobmedzuje, a preto nemôžu ani chápať, robia chybu.Tí v záhrobí sú síce schopní rozoznať, ktorý smer je v nejakej záležitosti správny, a ktorý nesprávny, ale potom musí človek svojimi pozemskými prostriedkami, teda rozumom a svojimi skúsenosťami uvážiť, ako zachovať ten správny smer. Musí to uviesť do súladu so všetkými pozemskými možnosťami! To je jeho práca.Keď duch, ktorý klesol hlboko, dostane príležitosť hovoriť, nemôže nikto povedať, že klame, alebo sa snaží podviesť. Dáva len to, čo prežíva a snaží sa o tom presvedčiť aj iných. Nemôže dávať nič iné.Tak vznikajú u špiritistov nesčíselné omyly."Špiritizmus" sa stal neslávne povestným. Nie však sám od seba, ale vinou veľkého počtu prívržencov, ktorí sa po niekoľkých a často veľmi skromných zážitkoch nadšene domnievali, že im bol odhalený závoj. S horlivosťou sa potom snažia obšťastniť iných ľudí predstavou o jemnohmotnom svete, ktorú si vymysleli sami svojou bezuzdnou fantáziou, ktorá sa zhoduje predovšetkým s ich vlastným prianím. Ale s pravdou sa takéto obrazy len zriedka zhodujú.