Mágia (okultizmus)

Mágia a náboženstvo

.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Mágia a náboženstvo



Mongolský šamanský bubon





V „primitívnych“, ale aj v neskorších kultúrnych spoločenstvách,
mágia s náboženstvom tvorí pevné spojenie v nábožensko-magickom celku.
Hlavnou postavou v ranom štádiu kultúrneho vývoja bol šaman, ktorý mal v takomto spoločenstve výnimočnú úlohu sprostredkovateľa transcendentna, pri tom mal k dispozícii ako jeden z nástrojov práve mágiu.^[37]
Spätosť mágie s náboženstvom môžeme pozorovať v samotnom magickom
konaní: nad kúzelnými bylinami sa odriekavajú modlitby, verše
posvätných textov sa píšu na chlieb, ktorý sa v zápätí rozdrobí do
lektvaru, zaklínanie je niekedy podobné žehnaniu inokedy zažehnávaniu,
apod.^[38] Napriek tomu súčasné monoteistické náboženstvá sa stavajú k mágii odmietavo.
Frazer pod náboženstvom rozumel „uzmierovanie alebo nakláňanie si
síl, nadradených človeku, ktoré v očiach veriacich riadia a ovládajú
deje prírody a ľudského života.“ Potom náboženstvo rozdelil na
teoretické (viera) a praktické (s nim súvisiace činy). Náboženstvo má
podľa neho veľa spoločných prvkov s mágiou, hlavne rituál, ale úplne sa
s ňou neprekrýva. Rozdiel medzi mágiou a náboženstvom vidí vo viere v
transcendentálne autonómne a inteligentné bytosti, ktoré podľa neho
náboženstvá majú a mágia nemá. „Je pravda, že mágia sa často
zaoberá duchmi … ale kedykoľvek s nimi narába, zaobchádza s nimi ako s
neduchovnými činiteľmi, tj. že ich obmedzuje alebo núti, ale nepokúša
sa ich získať na svoju stranu, ako to robí náboženstvo.“^[39] Podľa Kieckhefera „náboženstvo
považuje bohov za samostatných aktérov, ktorých dobrú vôľu možno získať
len pokorou a úctou. Mágia sa pokúša manipulovať s božstvami ...
rovnako, ako zapíname alebo vypíname elektrinu.“ Tento rozdiel nie je však pre súčasnú antropológiu veľmi dôležitý.^[40]
No aj napriek týmto protikladom, koexistovala mágia s náboženstvom dosť
dlhé historické obdobie, hlavne pri vyspelejších kultúrach, ako napr. v
Indii alebo v Egypte. Frazer bol presvedčený, že „staroveká mágia bola skutočným základom náboženstva.“^[41]
Rovnako aj dnes sa v Európe alebo v Ázii mieša mágia s náboženstvom.
Podľa neho univerzálnou vierou všetkých ľudí, bez rozdielu, je viera v
mágiu, ktorú vidí ako nejaký spodný prúd pod všetkými náboženstvami,
ukazujúcu veľkú vzájomnú podobnosť v lokálnom chápaní magických
princípov. Takúto vieru prisudzuje nevzdelaným a nízkym spoločenským
vrstvám vyspelých civilizácií, ktoré sú podľa neho na podobnej úrovni
vedomia akú majú „primitívne“ spoločenstvá „divochov“.^[42]
Hlavným spoločným komunikačným prostriedkom náboženstva a mágie s transcendentnom je modlitba
(vo význame prosby alebo žiadosti nadprirodzenej bytosti alebo bohu).
Ňou sa žiada intervencia v prospech osoby, ktorá modlitbu ponúka. Podľa
niektorých autorov rozdiel medzi magickým aktom a náboženskou modlitbou
je v tom, že na náboženskú modlitbu odpovedá božstvo s nezávislou
vôľou, zatiaľ čo magická operácia je závislá na určitých subjektívnych
podmienkach, ktoré podmieňujú jej účinnosť. Buď je to samotná povaha
magickej operácie, sila mágovej vôle, alebo viery, že je schopný
ovládať bytosti, na ktoré sa obracia. Teda, ak modlitba „nefunguje“,
znamená to, že boh sa rozhodol na ňu nereflektovať. Keď sa nepodarí
magická operácia, ktorej modlitba je súčasťou, znamená to, že sa
vyskytla chyba alebo nedostatok v samotnom akte. V podstate magické
rituály kladú väčší dôraz na správne dodržiavanie foriem a nie sú tak
formálne ako modlitba. V tejto diferencii je možné vidieť paralelu k
rozdielu medzi invokáciou (vzývaním) a evokáciou (zaklínaním).^[43]
Podľa Roberta Parkera „mágia sa od náboženstva odlišuje ako burina od kvetín“. Často je považovaná za činnosť, ktorá siaha od hlúpych predsudkov až po skazenosť alebo nebezpečenstvo.^[44] Aj keď sa zdá, že mágia si požičiava od náboženstva, preberá rituály, niekedy sa nedá jedna od druhého odlíšiť.^[45]
Často sa mágia líši od náboženstva tým, že je skôr manipulatívna ako
prosebná. Nie je to však pravidlom, pretože niektoré náboženstvá
otvorene vyvíjajú určitý nátlak na svoje božstvá.^[46][47]
Iné všeobecné kritérium vzniká z presvedčenia, že mágia presadzuje
„sebecké“ záujmy, často potajme a často za honorár. Oproti tomu
náboženstvo sa venuje „vyšším“ cieľom, napríklad spaseniu alebo
znovuzrodeniu, a otvorene prináša pozitívne výsledky pre spoločenstvo
alebo nasledovníkov.^[48]
Tento názor stojí v protiklade s iným, ktorý už dnes odmieta tradičné
videnie rozdielov medzi mágiou a náboženstvom a opak dokazuje javom,
dejúcim sa v súčasnosti v budhistických, hinduistických a moslimských
svätyniach na Srí Lanke:
Klienti si bežne objednávajú magický úkon vo svojej svätyni. Nie sú to
zločinci, ani nemajú nekalý úmysel (ako sa na nich tradične pozerá), vo
svojom živote sa snažia dodržiavať zákony, no boli k takémuto konaniu
donútení situáciou alebo nepriateľom, a nevidia iné východisko ako čary.^[29]